KEĎ SA PITIE PIVA MENÍ NA KULTÚRU

LIPTOVAR – INVENCIA NIELEN NA TANIERI

Poznáte jednu z najčastejšie používaných lží? Je to vtedy, keď chlap doma povie žene, že ide s kamarátmi na jedno. Veru, pivo sa v našich končinách stalo osvedčený dôvod ísť sa s kamarátmi vyvenčiť. Po novom však núka možnosť objavovať dosiaľ nepoznané chute tekutého chlebíka a zároveň si k nemu dopriať aj typické pivárske lahôdky. Remeselný pivovar Liptovar v Liptovskom Mikuláši však zašiel ešte ďalej a milovníkom piva dožičí aj zážitok navyše.

V posledných rokoch akoby sa roztrhlo vrece s malými rodinnými pivovarmi. Pivo mám síce rád, ale namiesto experimentovania som dlho zostával verný klasike. Veď chuť tohto nápoja aj tak vo veľkej miere závisí od umenia správne ho načapovať. Stále mi však vŕtalo v hlave, či slová chvály na rôzne remeselné pivovary nebudú len dobre cielený marketingový ťah. Najlepší spôsob, ako to zistiť, je overiť si to na vlastnej koži a tak som sa vybral na koštovku do Liptovaru v Liptovskom Mikuláši.

S pivom sa treba hrať

Už vchod do pivovaru spojeného s reštauráciou je štýlový a pripomína sud s pivom. Kreativita nových majiteľov podniku tým však v žiadnom prípade nevyhasína, práve naopak. Spolu s personálom sa dosýta vyhrali s rôznymi podobami anglickej verzie piva BEER a na veľkometrážnych pivných podložkách invenčnými sloganmi ovenčili nielen hlavnú časť reštaurácie, ale aj vonkajší salónik s čitárňou. Veru, dosiaľ mi nikdy nenapadlo prečítať si pri pive knihu a s týmto úmyslom vyraziť na čapované, no v Liptovare sa zjavne snažia lámať predsudky a búrať stereotypy. „Reštaurácia je ako výkladná skriňa pivovaru, prostredníctvom ktorej chceme tento zlatistý mok priblížiť našim hosťom, ponúknuť im k nemu pohodu a zároveň čosi tradičné pod zub,“ previedol ma po zákutiach reštaurácie jej manažér Martin Kupčo. Interiéru síce dominuje drevo a kov, no tento raz mi zaimponoval jeden z kožených boxov, ktoré často vídať vo filmoch z amerického prostredia.

Kvalita bez umeliny

Obsluha prišla v okamihu, ani nebol čas zamyslieť sa nad tým, čím vlastne koštovanie začať. Zvyčajne to býva nápoj a čo iné v takomto podniku vyskúšať, ako čerstvé nefiltrované a nepasterizované pivo. Moje váhanie prerušil Martin a v rýchlosti mi vysvetlil rozdiely medzi jednotlivými druhmi. „Ľudia sú zvyknutí piť technickú tekutinu, ale naše pivo je živé. Nenájdete v ňom nič iné, len kvalitný chmeľ, jačmenný slad, kvasnice a vodu. Varíme ležiaky a vrchne kvasené pivá, takzvaný „ale“, do ktorých nepridávame žiadne umeliny,“ vyhŕkol na mňa základnú definíciu. Dôležitá ingrediencia každého z ponúkaných druhov piva je však chuť experimentovať. V Liptovare sa rozhodli pre totálnu slobodu bez viazanosti štýlom, technikou a množstvom. Rozhodujúca je vraj chuť a samotní autori tohto nápoja k nej sľubujú vášeň, potešenie a tvorivosť. Lenže, ktorý z atraktívnych názvov si zvoliť? Uletieť na Beer Force One, odskočiť si do Beer Verly, zahrať si Rug Beer alebo sa cítiť Beer Happy? Stavil som na poslednú možnosť. Reku, neprepálim hneď štart a na úvod by mohol zapasovať svetlý ležiak.

Pivo aj na tanieri

Od kamarátov som sa do počul, že v tomto pivovare si zakladajú na pivnej kultúre, ktorú sa snažia podkuť aj kvalitnou gastronómiou. Priznávam, klasikám typu utopence, nakladané syry a tatarák sotva dokážem odolať, no keď som už na inšpekcii, mal by som zrejme skúsiť niečo iné. Ochotný manažér reštaurácie ma ani tento raz nenechal dlho na pochybách. „Všetky jedlá pripravujeme z kvalitných surovín, ktoré si vyberáme od slovenských výrobcov. Chceme, aby boli čerstvé a merali k nám čo najkratšiu cestu. Dávame si totiž záležať aj na znižovaní uhlíkovej stopy a zodpovednom správaní k prírode. Keďže sme v pivárni, tento nápoj je súčasťou aj mnohých našich pokrmov,“ rozhovoril sa Martin Kupčo, kým som očami lietal po názvoch jednotlivých jedál. Jedna dobrota podľa názvu striedala druhú a vo mne sa začal spúšťať Pavlovov reflex. Hovädzie líčka na pive, steak zo sviečkovice, kuracie krídelká, teľací rezeň…čím viac som bol hladný, tým som bol bezradnejší. Požiadal som preto o radu a pomoc fundovaného majordóma.

Kultúra v každom dúšku

Jednou zo špecialít Liptovaru sú domáce hamburgery. Lenže, ktorý z ôsmich si vybrať, keď každý podľa popisu vyzeral fantasticky? „Ja osobne mám rád pikantné jedlá a hosťom s podobnými chuťami odporúčam Jalapeños Burger s papričkami. Aby sme zostali v téme, jeho súčasťou aj grilovaný pivný syr, takže ideálna voľba k ďalšiemu druhu piva,“ nezaprel v sebe šikovného marketéra Martin. Vravím si, prečo nie, veď po prvom pollitri sa len tak zaprášilo a teraz je správny čas na ťažší kaliber. Beer Force One bolo to pravé. Silné, svetlé, vrchne kvasené pivko, ktoré po horkom úvode rozohralo v ústach koncert jemných korenisto grepových chutí. Po každom ďalšom dúšku som si začal viac a viac uvedomovať, čo v praxi znamená budova nie pivnej kultúry na Slovensku. A to som si vychutnával tieto dobroty celkom sám, bez spoločnosti či doplnkového programu. Pravidelné pivné grilovačky, alebo ak chcete BarBeerCue, na terase pri dobrej hudbe vždy dokážu v Liptovare vytvoriť atmosféru, pri ktorej chutí zlatistý mok ešte lahodnejšie.

Burgre ako z rozprávky

Moje dumanie o tom, že pôvodne som chcel ísť iba na jedno, prerušila sympatická servírka s očakávaným „burgrom“ na štýlovom podnose s imitáciou novín. Priznám sa, pred prvým sústom vždy riešim dve ťažiskové otázky: ako ho zjesť a pri tom sa nezašpiniť a zároveň, či je to tuctová žemľa z obchodu, alebo im ju pečú na objednávku. Na tú prvú mi síce Martin nevedel dať jednoznačnú odpoveď, keďže každý po užíva inú techniku, no pri druhej bol už konkrétnejší. „Bez kvalitnej žemle nemôže vzniknúť chutný burger. Aj nám trvalo nejaký čas, kým sme našli správneho dodávateľa, no radi by sme sa posunuli ešte ďalej a nechali si ich piecť na mieru,“ zauvažoval nahlas. Myšlienka určite chvályhodná, lenže už teraz je latka nastavená poriadne vysoko. Precízne vybrané suroviny ladili spolu nielen vizuálne, ale aj chuťovo a zabrať dostal aj môj maškrtný jazyk, ktorý naostrili pikantné papričky. Indian Pale Ale však zahasil aj ten najmenší náznak požiaru v mojich ústach a po tejto kombinácii v nich zostal príjemný pocit zvýraznený barbecue omáčkou so steakovými hranolčekmi. Zážitok musel byť aj pohľad na mňa samého pri jedení. Túto výzvu som však zvládol bez ujmy a napokon, v reštaurácii veľmi dobre vedia, prečo k burgrom automaticky servírujú aj vlhčenú utierku.

Na pokraji šialenstva

S pocitom vnútornej nasýtenosti, nemyslím tým len tú fyzickú, som sa pomaly začal zberať na odchod. Z degustačného menu to však, na moje prekvapenie, ešte nebolo všetko. Pozornému manažérovi zjavne záleží na spokojnosti zákazníka a zážitok z pivného vychutnávania sa rozhodol ešte vyšperkovať. „Vedeli ste, že niektoré druhy piva sa hodia napríklad aj k dezertom? Klasického ležiaka by ste si zrejme k torte alebo zákusku nedali, no u nás vieme pivom v hosťoch vyvolať úplné šialenstvo,“ navnadil ma na ďalší chod Martin Kupčo. Vysvetlenie prišlo vzápätí, tento raz s fľaškovým pivom, ktorého názov Madness v preklade znamená práve spomínané šialenstvo. Ide však len o ďalšiu slovnú hračku, keďže v tomto silnom pive dominuje prekvasený med. Spolu s náznakom údených datlí je ideálnym ukončením gurmánskeho exkurzu do života tohto remeselného pivovaru. Chuť koštovať a prekladať pivko dobrotami pod zub vo mne síce neutíchala, na prvý pokus to však stačilo. Mal by som sa asi hanbiť, veď som opäť nedodržal slovo a z jedného sa napokon vy kľuli tri. Ešteže tie naše ženy vedia rozlíšiť, kedy ide o sľub a kedy len o slovnú hračku, ktorú treba brať s dostatočne veľkou rezervou.